Spoločenská zodpovednosť zahŕňa omnoho viac ako len komunikáciu o jej aspektoch alebo budovanie dobrého mena organizácie. V prvom rade ide o záväzok vedenia organizácie konať spôsobom, ktorý berie ohľad na všetky zainteresované strany a pritom zabezpečuje ekonomickú udržateľnosť s minimálnymi dopadmi na životné prostredie.
Byť spoločensky zodpovednou organizáciou nie je možné z jedného dňa na druhý. Ak si však organizácia predsavzala, že má záujem v tejto oblasti urobiť viac, systematickými krokmi a zavedením nových postupov tak do strategického riadenia, ako aj do každodenného života organizácie, je možné vydať sa cestou k tejto méte.
V organizáciách súkromného sektora, predovšetkým vo veľkých medzinárodných spoločnostiach, je oblasť spoločenskej zodpovednosti riadená na veľmi vysokej úrovni. Vo verejnej správe je cielené venovanie sa tejto oblasti zatiaľ skôr sporadické. Neznamená to však, že organizácie verejného sektora nemôžu alebo nechcú byť v tejto oblasti aktívnejšie, predovšetkým ak byť spoločensky zodpovedným znamená byť ekonomicky efektívnym, environmentálne zodpovedným a spoločensky angažovaným.
Ako začať vo verejnej správe so zavádzaním spoločenskej zodpovednosti je častokrát pre organizácie veľkou neznámou a preto sa Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky rozhodol spracovať odbornú štúdiu Spoločenská zodpovednosť vo verejnej správe, ktorá ponúkne návod pre úspešnú implementáciu spoločensky zodpovedného správania v organizáciách verejnej správy. Odborná štúdia bude v najbližšej dobe zverejnená.
Odporúčané kroky implementácie konceptu spoločenskej zodpovednosti do organizácií verejnej správy
Koncept spoločenskej zodpovednosti vyjadruje súlad trojuholníka, resp. jej troch pilierov, ekonomického, environmentálneho a sociálneho. Jej implementácia prináša so sebou významné zmeny nielen pre organizáciu, ale aj jej okolie, čo v konečnom dôsledku prináša prospech celej spoločnosti. To ako začať je popísané v nižšie definovaných 7 krokoch.
1. Identifikácia interných a externých motivačných faktorov pre prípravu respektíve úpravu koncepcie spoločenskej zodpovednosti
Ide predovšetkým o identifikáciu faktorov, prečo chce organizácia implementovať koncept spoločenskej zodpovednosti. Základom je identifikovať motivátory (interné, externé) a presvedčiť zainteresované strany o nevyhnutnosti uskutočnenia zmeny (zavádzania konceptu), napríklad tvorbou stratégie pre naplnenie krátkodobých a dlhodobých cieľov organizácie, alebo je potreba porozumieť požiadavkám kľúčových zainteresovaných strán, ktoré majú na organizáciu vplyv.
2. Identifikácia vízie, poslania a hodnôt, na ktorých organizácia chce zakladať svoju koncepciu spoločenskej zodpovednosti
Druhý krok zahŕňa identifikovanie vízie, poslania a hodnôt organizácie. Tento proces vyžaduje podporu hodnôt a prístupov počas celého procesu zmeny/zavádzania konceptu. Proces identifikácie vízie a poslania je dôležitým a nevyhnutným krokom pre načrtnutie cieľov spoločenskej zodpovednosti organizácie.
3. Zhodnotenie súčasného stavu spoločenskej zodpovednosti v organizácii
Pre organizáciu je v tomto kroku dôležité zhodnotiť pozíciu, v ktorej sa nachádza v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Základom je vykonanie:
a) vnútornej analýzy prostredníctvom samohodnotenia organizácie pre potreby organizácie (tzv. audit spoločenskej zodpovednosti), pričom na zisťovanie informácií sa môže využiť dotazník,
b) analýzy vonkajšieho prostredia s cieľom identifikovať kľúčové príležitosti a hrozby, ktoré môžu ovplyvniť stratégiu spoločenskej zodpovednosti,
c) analýzy zainteresovaných strán, čo v sebe zahŕňa najskôr identifikáciu kľúčových zainteresovaných strán organizácie, následne naviazanie konštruktívneho dialógu s nimi, preskúmanie ich očakávaní a potrieb, ako aj potenciálu spolupráce pri realizácii aktivít,
d) SWOT analýzy, teda analýzu silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb.
4. Stanovenie cieľov a tém spoločenskej zodpovednosti
V tejto fáze organizácia pristúpi k určeniu hlavných cieľov a prioritných tém v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Ciele by mali byť zamerané na:
5. Vytvorenie akčného plánu spoločensky zodpovedných aktivít a ich realizácia
Akčný plán spoločensky zodpovedných aktivít nadväzuje na ciele, ktoré si organizácia stanovila v jednotlivých oblastiach spoločenskej zodpovednosti. Kľúčovou aktivitou je aj nastavenie parametrov, podľa ktorých sa bude monitorovať a hodnotiť realizácia spoločensky zodpovedných aktivít. V pláne sa môže uviesť i spôsob informovania zainteresovaných strán o realizovaných aktivitách.6. Spôsob monitorovania výsledkov realizovaných spoločensky zodpovedných aktivít
Za účelom vyhodnotenia naplnenia cieľov spoločenskej zodpovednosti je žiaduce nastaviť spôsob monitorovania výsledkov realizovaných aktivít. Vyhodnocovanie výsledkov spoločensky zodpovedných aktivít je žiaduce realizovať v určitých časových intervaloch. Dajú sa pritom využívať kvantitatívne aj kvalitatívne parametre.
7. Informovanie zainteresovaných strán o spoločensky zodpovedných aktivitách organizácie (reporting)
Na informovanie zainteresovaných strán o realizovaných spoločensky zodpovedných aktivitách a dosiahnutých výsledkoch z tejto oblasti je možné využiť napr. správu o spoločenskej zodpovednosti (report). Menšie organizácie však môžu využívať aj jednoduchšie spôsoby komunikácie spoločenskej zodpovednosti. Vo vzťahu k zamestnancom môže ísť napríklad o pravidelné stretnutia, intranet, e-maily zamestnancom, plagáty a iné propagačné materiály, nástenky v organizácii a pod., zatiaľ čo vo vzťahu k externému prostrediu to môžu byť organizované podujatia, webové sídlo organizácie a pod.
Snaha o zapojenie všetkých zamestnancov do implementácie konceptu spoločenskej zodpovednosti vedie k zvyšovaniu ich informovanosti a tým aj k zvyšovaniu ich záujmu o udržateľný rozvoj a prosperitu spoločnosti.
Podrobnejšie informácie o spoločenskej zodpovednosti vo verejnej správe nájdete v odbornej štúdii Spoločenská zodpovednosť vo verejnej správe, ktorú vydal ÚNMS SR.