Spoločenská zodpovednosť a jej impementácia v organizáciách verejnej správy


Spoločenská zodpovednosť zahŕňa omnoho viac ako len komunikácia o jej aspektoch alebo budovanie dobrého mena organizácie. V prvom rade ide o záväzok vedenia organizácie konať spôsobom, ktorý berie ohľad na všetky zainteresované strany a pritom zabezpečuje ekonomickú udržateľnosť s minimálnymi dopadmi na životné prostredie. 

Byť spoločensky zodpovednou organizáciu nie je možné z jedného dňa na druhý, ak si však organizácia predsavzala, že má záujem v tejto oblasti urobiť viac, systematickými krokmi a zavedením nových postupov tak do strategického riadenia, ako aj do každodenného života organizácie je možné vydať sa cestou k tejto méte. 

V organizáciách súkromného sektora, predovšetkým u veľkých medzinárodných spoločností je oblasť spoločenskej zodpovednosti riadená na veľmi vysokej úrovni. Vo verejnej správe je cielené venovanie sa tejto oblasti zatiaľ skôr sporadické. Neznamená to však, že organizácie verejného sektora nemôžu alebo nechcú byť v tejto oblasti aktívnejšie, predovšetkým ak byť spoločensky zodpovedným znamená byť ekonomicky efektívnym, environmentálne zodpovedným a spoločensky angažovaným. 

Pridá sa obrázok prvej strany OŠ

Ako začať vo verejnej správe so zavádzaním spoločenskej zodpovednosti je častokrát pre organizácie veľkou neznámou a aj preto sa Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky rozhodol spracovať odbornú štúdiu Spoločenská zodpovednosť vo verejnej správe, ktorá ponúk návod pre úspešnú implementáciu spoločensky zodpovedného správania v organizáciách verejnej správy. Odborná štúdia bola spracovaná v rámci národného projektu ÚNMS SR Zavádzanie a podpora manažérstva kvality v organizáciách verejnej správy. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa.

Odporúčané kroky implementácie konceptu spoločenskej zodpovednosti do organizácií verejnej správy

Koncept spoločenskej zodpovednosti vyjadruje súlad trojuholníka, resp. jej troch pilierov, ekonomického, environmentálneho a sociálneho. Jej implementácia prináša so sebou významné zmeny nielen pre organizáciu, ale aj svoje okolie a v konečnom dôsledku pre celú spoločnosť. To ako sa do toho pustiť je zadefinované v nižšie definovaných 7 krokoch.

 

1. Identifikácia interných a externých motivačných faktorov pre prípravu respektíve úpravu koncepcie spoločenskej zodpovednosti

Ide predovšetkým o identifikáciu faktorov, prečo chce organizácia implementovať koncept spoločenskej zodpovednosti. Základom je identifikovať motivátory (interné, externé) a presvedčiť zainteresované strany o nevyhnutnosti uskutočnenia zmeny (zavádzania konceptu), napríklad tvorbu stratégie pre naplnenie krátkodobých a dlhodobých cieľov organizácie alebo je potreba porozumieť požiadavkám kľúčových zainteresovaných strán, ktorí majú na organizáciu vplyv.


2. Identifikácia vízie, poslania a hodnôt, na ktorých organizácia chce zakladať svoju koncepciu spoločenskej zodpovednosti

Druhý krok zahŕňa identifikovanie vízie, poslania a hodnôt organizácie. Tento proces vyžaduje podporu hodnôt a prístupov počas celého procesu zmeny/zavádzania konceptu. Proces identifikácie vízie a poslania je dôležitým krokom, nevyhnutným pri naznačení cieľov spoločenskej zodpovednosti organizácie.


3. Zhodnotenie súčasného stavu spoločenskej zodpovednosti v organizácii

Pre organizáciu je v tomto kroku dôležité zhodnotiť pozíciu, v ktorej sa nachádza v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Základom je vykonanie:

a) vnútornej analýzy prostredníctvom samohodnotenie organizácie pre potreby organizácie (tzv. audit spoločenskej zodpovednosti), pričom na zisťovanie informácií sa môže využiť dotazník,

b) analýzy vonkajšieho prostredia s cieľom identifikovať kľúčové príležitosti a hrozby, ktoré môžu ovplyvniť stratégiu spoločenskej zodpovednosti,

c) analýzy zainteresovaných strán, čo v sebe zahŕňa najskôr identifikáciu pre organizáciu kľúčových zainteresovaných strán, následne naviazanie konštruktívneho dialógu s nimi, preskúmanie ich očakávaní a potrieb, ako aj potenciálu spolupráce pri realizácii aktivít,

d) SWOT analýzy, teda analýzu silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb.


4. Stanovenie cieľov a tém spoločenskej zodpovednosti

V tejto fáze organizácia pristúpi s určeniu hlavných cieľov a prioritných tém v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Ciele by mali byť zamerané na:

  • trh – zákazníci/klienti/občania (ekonomická oblasť spoločenskej zodpovednosti), 
  • pracovné prostredie (interná sociálna oblasť spoločenskej zodpovednosti),
  • širšie okolie organizácie (externá sociálna oblasť spoločenskej zodpovednosti),
  • životné prostredie (environmentálna oblasť spoločenskej zodpovednosti).


5. Vytvorenie akčného plánu spoločensky zodpovedných aktivít a ich realizácia

Akčný plán spoločensky zodpovedných aktivít nadväzuje na ciele, ktoré si organizácia stanovila v jednotlivých oblastiach spoločenskej zodpovednosti. Kľúčovou aktivitou je aj nastavenie parametrov, podľa ktorých sa bude monitorovať a hodnotiť realizácia spoločensky zodpovedných aktivít. V pláne sa môže uviesť i spôsob informovania zainteresovaných strán o realizovaných aktivitách.


6. Spôsob monitorovania výsledkov realizovaných spoločensky zodpovedných aktivít

Za účelom vyhodnotenia naplnenia cieľov spoločenskej zodpovednosti je žiaduce nastaviť spôsob monitorovania výsledkov realizovaných aktivít. Vyhodnocovanie výsledkov spoločensky zodpovedných aktivít je žiaduce realizovať v určitých časových intervaloch a dajú sa pritom využívať kvantitatívne aj kvalitatívne parametre.


7. Informovanie zainteresovaných strán o spoločensky zodpovedných aktivitách organizácie (reporting)

Na informovanie zainteresovaných strán o realizovaných spoločensky zodpovedných aktivitách a dosiahnutých výsledkoch z tejto oblasti je možné využiť napr. správu o spoločenskej zodpovednosti (report). Menšie organizácie však môžu využívať aj jednoduchšie spôsoby komunikácie spoločenskej zodpovednosti – vo vzťahu k zamestnancom napríklad pravidelné stretnutia, intranet, e-maily zamestnancom, plagáty a iné propagačné materiály, nástenky v organizácii a pod. Vo vzťahu k externému prostrediu to môžu byť organizované podujatia, webová stránka organizácie a pod. 

Snaha o zapojenie všetkých zamestnancov do implementácie konceptu spoločenskej zodpovednosti vedie k zvyšovaniu ich informovanosti a tým aj k zvyšovaniu ich záujmu o udržateľný rozvoj a prosperitu spoločnosti.

Podrobnejšie informácie o spoločenskej zodpovednosti vo verejnej správe nájdete v odbornej štúdii Spoločenská zodpovednosť vo verejnej správe.

Vyhľadávanie