Organizácie verejnej správy majú možnosť využívať množstvo systémových nástrojov na zlepšovanie svojich procesov a svojej výkonnosti a tým skvalitňovať výsledky a dôsledky svojej činnosti. Benchmarking patrí medzi tieto systémové nástroje a je vhodný pre všetky typy organizácií verejnej správy. Je založený na myšlienke, že ak niekde (v inej organizácii) existuje postup, ktorým sa dajú dosahovať lepšie výsledky, je výhodnejšie tento postup prevziať, než by organizácia mala vytvárať niečo „originálne“.
Využívanie benchmarkingu je v súčasnosti medzi organizáciami verejnej správy sporadické, hoci jestvuje veľa príkladov jeho úspešného využívania, a to aj v krajinách Európskej únie. Ambíciou predstavenej metodiky je pomôcť zaradiť benchmarking medzi štandardné nástroje zlepšovania aj medzi organizáciami verejnej správy v Slovenskej republike.
Skúsenosti z implementácie modelu CAF na Slovensku preukazujú, že stále je veľký potenciál zlepšovania riadenia organizácií verejnej správy v orientácii na výsledky. Cyklus PDCA, využívaný pri hodnotení predpokladových kritérií vyžaduje hodnotenie efektívnosti a účinnosti používaných postupov, a to predovšetkým cez výsledky dosahované v spravovanej oblasti a pri riadení vlastnej organizácie. Tu má práve nezastupiteľný priestor metodika benchmarkingu, ktorá svojou logikou povzbudzuje organizácie, aby sa zamerali na svoje oblasti na zlepšovanie, merali výsledky v týchto oblastiach a porovnávali vlastné výsledky s najlepšími (pokiaľ možno). Rovnako hodnotný je prístup, keď viacero organizácií vytvorí tzv. benchmarkingové partnerstvo a spoločne prostredníctvom výsledkov konkrétnych benchmarkingových partnerov identifikovali a preberali dobrú prax. Dobrá prax je postup, usporiadanie alebo prístup k rozvíjaniu a sprístupňovaniu zdrojov, ktorá umožňuje dosahovanie takýchto výsledkov u najlepších spomedzi benchmarkingových partnerov.
Nevyhnutný predpoklad realizácie benchmarkingu je zrelosť organizácie verejnej správy, ktorá sa môže prejaviť tým, že pozná svoje silné stránky, ale taktiež vie, v čom by sa potrebovala zlepšiť. Svoje silné stránky môže ako dobrú prax ponúknuť iným organizáciám a na oblasti na zlepšovanie sa môže zamerať pri definovaní predmetu benchmarkingu.
Predstavená metodika vychádza z teoretických základov, ale predovšetkým zo sprostredkovaných ako aj vlastných skúseností spracovateľov metodiky. Rozpracováva základné fázy benchmarkingu (iniciačná, plánovacia fáza, analytická fáza a integračná fáza) na konkrétne kroky, a to:
Jednotlivé kroky sú v metodike opísané v štruktúre: účel kroku, vstupy, činnosti, výstupy. Každá z činností je doplnená o odporúčania, ktoré sú založené na skúsenostiach spracovateľov metodiky.
Pre organizácie, ktoré sa pripravujú na benchmarking, môže byť užitočné aj uvedenie rizík a príležitostí súvisiacich s každým krokom, ale aj rozpis faktorov podporujúcich a ohrozujúcich realizácie benchmarkingu. Podobne by sa nemali zanedbať tie okolnosti, ktoré charakterizujú organizáciu a ňou spravovanú oblasť.
Dôležitým zámerom metodiky je podporovať nielen jednorazové iniciatívy v benchmarkingu, ale predovšetkým uľahčiť, aby sa benchmarking zaradil medzi štandardné systémové nástroje zlepšovania organizácií verejnej správy.
Na stiahnutie:
Metodika na rozvoj benchmarkingu vo verejnej správe (PDF, 7,48 MB)
Odborná metodika vznikla v rámci národného projektu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky Zavádzanie a podpora manažérstva kvality v organizáciách verejnej správy. Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.