Uverejnenie štúdie OECD Posilnenie odolnosti verejnej správy po kríze COVID-19. Poučenia z využívania modelu CAF.

V roku 2021 sa Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) rozhodla zamerať svoj výskum na podporu organizáciám verejnej správy, ktoré boli tak ako ďalšie organizácie a inštitúcie ovplyvnené pandémiou spôsobenou šírením ochorenia COVID-19. Táto kríza otestovala schopnosť všetkých organizácií hľadať inovatívne riešenia a pohotovo reagovať na zmeny, zatiaľ čo svojim zákazníkom/občanom ponúkajú konštantne stabilné a kvalitné služby. Organizácie verejnej správy sú však v tomto smere špecifické, nakoľko práve cez nich sú napĺňané požiadavky občanov a preto sa OECD vo svojej štúdii rozhodla zamerať práve na ne.

Projekt OECD s názvom Posilnenie odolnosti verejnej správy po kríze COVID-19 bol realizovaný v rámci 4 fáz. Prvou z nich bolo uskutočnenie dotazníkového prieskumu medzi držiteľmi titulu Efektívny používateľ modelu CAF v európskych krajinách. OECD získalo 174 odpovedí (z toho 8 respondentov zo Slovenska). Druhá fáza projektu bola zameraná na analýzu 11 prípadových štúdií, v ktorej sa OECD bližšie zaoberala 11 vybranými organizáciami (z 11 krajín). Za Slovenskú republiku bolo do projektu zapojené Ministerstvo životného prostredia SR. Tretia fáza bola zameraná na realizáciu workshopov, ktoré sa uskutočnili v Bruseli (jún 2022) a vo Viedni (november 2022). Oba workshopy umožnili prehĺbenie poznatkov získaných z dotazníkového prieskumu, ako aj z analýzy prípadových štúdií. Posledná fáza projektu bola zameraná na vypracovanie ucelenej štúdie, ktorej výsledky boli predstavené na pracovnom stretnutí národných korešpondentov modelu CAF v Maastrichte (apríl 2023).

Finálna štúdia je dostupná pre všetkých záujemcov na webovom sídle OECD, pričom vo výsledku bola preukázaná užitočnosť modelu CAF pre organizácie v časoch krízy.

Graf OECD V rámci štúdie sa zistilo, že model CAF je pre organizácie verejnej správy prospešný z dvoch kľúčových hľadísk. Prvým z nich je včasné identifikovanie aktivít potrebných pre zlepšenie fungovania organizácie. Organizácie totiž často zameriavajú svoje Akčné plány zlepšovania na vodcovstvo a na zlepšovanie manažérskych zručností alebo na digitalizáciu prebiehajúcich procesov, ktoré sú v časoch krízy kľúčové. V takom prípade začína používateľ modelu CAF s aktivitami, ktoré mu pomôžu zvládnuť krízu, ešte pred jej samotným začiatkom, čo mu dáva výhodné postavenie v porovnaní s ďalšími organizáciami, ktoré musia zmeny vykonávať v nadväznosti na prebiehajúce problémy súvisiace s krízou.

Druhým kľúčovým aspektom, ktorým model CAF prispieva k odolnosti organizácií, je samotný proces implementácie tohto modelu. Pravidelné opakovanie implementačných cyklov vyžaduje nadštandardnú spoluprácu zamestnancov organizácie, ktorí spoločne identifikujú oblasti na zlepšovanie, úzke miesta organizácie, ako aj tie oblasti, ktoré sú najviac ohrozené pri vzniku potenciálnej krízy. Pre zamestnancov, ako aj pre vrcholový manažment, je tento náhľad na fungovanie organizácie veľmi prínosný, nakoľko im pomáha vytvárať kultúru trvalého zlepšovania. Spomínaná spolupráca zamestnancov navyše lepšie prepája jednotlivé oddelenia a prispieva k prehĺbeniu tímovej práce, vďaka ktorej zamestnanci poznajú kolegov, na ktorých sa v prípade problémov vedia obrátiť. Tento faktor takisto prispieva k ľahšiemu zvládnutiu krízy. Pravidelná implementácia modelu CAF okrem toho pomáha aj pri kvalitnejšom spracovaní údajov a podporuje aj rozhodovanie vodcov organizácie v nadväznosti na dáta a údaje.

Model CAF na základe výsledkov štúdie obstál v skúške jeho užitočnosti pre svojich používateľov, ktorí jeho prvotnú implementáciu môžu vnímať ako záťaž. Z dlhodobého hľadiska sa tak preukazuje jeho význam, čo možno vnímať ako veľmi dôležitú devízu v súčasnej dobe prebiehajúcich kríz a neistôt. Štúdia OECD preto pre vybrané kritériá modelu CAF vypracovala sériu návrhov a odporúčaní vyplývajúcich z 11 prípadových štúdií, ktoré môžu byť pre organizácie verejnej správy užitočným nástrojom pri zvládaní budúcich kríz.

Z uvedenej štúdie však nevyplýva len potvrdenie správnosti rozhodnutia organizácií pre zameranie sa na zvyšovanie kvality svojich organizácií, ale aj potreba zakomponovať do rámca modelu CAF väčší dôraz na odolnosť, digitalizáciu a inovácie, aby sa tak pripravenosť a odolnosť organizácií verejnej správy v časoch krízy ešte viac prehĺbila, a aby samotný model CAF reagoval na aktuálne potreby svojich používateľov. Všetky návrhy na inováciu modelu CAF sú súčasťou štúdie OECD.

Na stiahnutie:

Celá štúdia OECD - Posilnenie odolnosti verejnej správy po kríze COVID-19. Poučenia z využívania modelu CAF.

Sumár kľúčových výsledkov odbornej štúdie - Posilnenie odolnosti verejnej správy po kríze COVID-19. Poučenia z využívania modelu CAF.

Jednotlivé prípadové štúdie z 11 európskych krajín:

Rakúsko – the Women Service of the City of Vienna

Belgicko – the National Employment Office

Bulharsko – the Sofia Regional Health Inspectorate

Chorvátsko – the Pension Insurance Institute

Grécko – the Municipality of Thessaloniki

Taliansko – the Agenzia Spaziale Italiana (Italian Space Agency)

Poľsko – the Lubuski Urząd Wojewódzki w Gorzowie Wielkopolskim (Lubuskie Voivodship Office)

Portugalsko – the Agrupamento Escolar de Vouzela e Campia (Vouzela and Campia School Grouping)