Štruktúra Aplikačnej príručky modelu CAF 2020

Aplikačná príručka je vytvorená tak, aby sa používateľ ľahko dostal k podrobnejšiemu vysvetleniu každého príkladu. Preto sa ku každému z príkladov modelu CAF uvádza:

  • názov subkritéria, ku ktorému príklad patrí,
  • názov konkrétneho príkladu,
  • stručné vysvetlenie predmetu príkladu,
  • odporúčania na naplnenie príkladu,
  • súvisiace príklady z predpokladových kritérií a súvisiace príklady z výsledkových kritérií.

Ďalej podľa profilu používateľa aplikačnej príručka obsahuje:

  • aplikačné príklady na naplnenie príkladu z oblasti ŠKOLSTVA,
  • aplikačné príklady na naplnenie príkladu z oblasti SAMOSPRÁVY,
  • odporúčania pre uchopenie príkladu z pohľadu EXTERNÝCH POSUDZOVATEĽOV.

Kľúčovou časťou aplikačnej príručky sú odporúčania na naplnenie predmetu príkladu, kde používatelia (samohodnotitelia) môžu nájsť bližšie usmernenia na vytvorenie opisu príkladu aj s prípadnými odkazmi na možné dôkazy, ktorými možno preukázať naplňovanie predmetu príkladu. Tieto odporúčania je potrebné vnímať ako spresňujúce, ale nie povinné pre samohodnotiteľov. Slúžia len na lepšie zorientovanie sa v konkrétnom príklade. 

Dôležitosť súvisiacich príkladov

Na to, aby bola samohodnotiaca správa prehľadná, konzistentná a neobsahovala veľa duplicít, sú pri každom príklade v príručke uvedené súvisiace príklady z predpokladových aj z výsledkových kritérií. Súvislosti znamenajú, že vyjadrenia v opise súvisiacich kritérií by mali byť konzistentné (neodporujúce si, nevylučujúce sa, naopak – podporujúce sa), prípadne by sa mali vzájomne dopĺňať. Okrem toho účelom uvedenia súvisiacich príkladov pri kritériách 1 až 5 (predpokladové kritériá) je upriamiť pozornosť členov samohodnotiaceho tímu aj na ďalšie príklady, ktoré majú rovnaký alebo príbuzný predmet, prípadne nasmerovať pozornosť na príklady z výsledkovej časti kritérií, kde by sa logicky mali objaviť výsledky dosiahnuté vďaka pravidlám, prístupom a riadiacim činnostiam opísaným v príklade. Podobne účelom uvedenia súvisiacich príkladov pri kritériách 6 až 9 (výsledkové kritériá) je upriamiť pozornosť členov samohodnotiaceho tímu na tie príklady z predpokladovej časti kritérií, kde opisovali riadiace činnosti, ktorých uplatňovaním sa daný výsledok dosiahol.

PDCA cyklus v predpokladovej časti kritérií 

Pri jednotlivých príkladoch v časti predpokladových kritérií sa v aplikačnej príručke z dôvodu rozsahu nezdôrazňuje osobitne, ako sa má „dotiahnuť“ celý cyklus PDCA. Organizácia využíva konkrétne riadiace činnosti, pravidlá, mechanizmus alebo prístup na zvládnutie nejakej oblasti vymedzenej príkladom. Čitatelia tejto aplikačnej príručky a zároveň spracovatelia samohodnotenia by si preto mali uvedomiť, že každá takáto konkrétna riadiaca činnosť na zvládnutie oblasti vymedzenej príkladom k danému príkladu sa má v zmysle cyklu PDCA opísať tak, aby bolo zrejmé, či je naplánovaná, či sa realizuje podľa plánu, či sa hodnotí (kontroluje, prípadne preskúmava) a či sú prijímané opatrenia na základe tohto hodnotenia. 

Spôsob vyjadrenia dosiahnutých výsledkov organizácie 

Podobne nie sú v tejto aplikačnej príručke vo výsledkovej časti kritérií k príkladom uvádzané všetky možnosti, ktorými možno vyjadriť výsledok hodnotenia výkonnosti ku konkrétnemu príkladu. Merania vnímania možno napríklad vyjadrovať rôznymi indexmi spokojnosti, v ktorých sa zohľadňuje aj dôležitosť daného hodnoteného atribútu. Pri meraniach výkonnosti sa samohodnotitelia zasa venujú konkrétnym ukazovateľom výkonnosti, resp. vyjadreniu miery dosiahnutia cieľovej hodnoty konkrétneho ukazovateľa výkonnosti. Ukazovatele výkonnosti môžu mať podľa svojej podstaty rôzne vyjadrenie hodnoty. Môže ísť o uvedenie počtu jednotiek (napríklad počet dotknutých organizácií, počet poskytnutých služieb, počet uskutočnených stretnutí, počet rešpektovaných pripomienok), ale aj v osobohodinách vynaložených organizáciou alebo vo finančnom vyjadrení. Vyššiu hodnotu výsledkom prinášajú pomerné hodnoty, napríklad počet zapojených zamestnancov z celkového počtu zamestnancov alebo počet organizácií, ktoré reagovali na podnet, z celkového počtu oslovených organizácií.  

Výhodné je, ak má organizácia nastavené ukazovatele výkonnosti tak, že väčšia hodnota znamená lepšiu hodnotu. V takom prípade možno na grafe preukazovať rastúce hodnoty ako pozitívny trend. Prakticky každý ukazovateľ možno vyjadriť touto formou. Napríklad obvyklý ukazovateľ miera práceneschopnosti je negatívny ukazovateľ (menej znamená lepšie). Pozitívnym ukazovateľom sa stane, ak sa vyjadrí inverziou – miera práceschopnosti, kde vyššia hodnota bude znamenať lepšiu hodnotu. Podobne možno negatívny ukazovateľ „spotreba zdrojov na jednotku výstupu“ otočiť na pozitívny ukazovateľ vo forme „počet vytvorených výstupov na jednotku zdroja/rozpočtu“. 

Cieľové hodnoty ukazovateľov vo výsledkových kritériách

Aj vyjadrenie plánovanej cieľovej hodnoty ukazovateľov môže byť rôzne. Pri meraniach vnímania (6.1, 7.1, 8.1) sa zvyčajne cieľové hodnoty stanovujú pásmami (napríklad udržať spokojnosť v hodnote medzi 65% a 70%). Miera dosiahnutia cieľovej hodnoty môže byť vyjadrená v percentách, v porovnaní plánovanej a dosiahnutej hodnoty alebo nárastom hodnoty ukazovateľa oproti východiskovému stavu v konkrétnom roku, voči ktorému sa súčasné dosiahnuté hodnoty porovnávajú. Organizácia by pri prezentovaní dosiahnutých hodnôt v samohodnotiacej správe taktiež mala zvážiť mierku a presnosť, v ktorej údaje uvádza. Hodnoty so 6 číslicami pred desatinnou čiarkou a dvomi číslicami za desatinnou čiarkou možno vyjadriť aj jednoduchšie, napríklad v tisícoch, keďže podstatné pre samohodnotenie je porovnanie dosiahnutých výsledkov voči cieľom a preukázanie trendov týchto výsledkov. 

Počas celého procesu samohodnotenia je potrebné mať na zreteli hlavný účel modelu CAF – zlepšovanie organizácie. To sa nedá dosiahnuť tým, že organizácia hľadá len pozitívne prvky svoje činnosti, ale predovšetkým tým, že kriticky hodnotí vlastné predpoklady a výsledky, aby si mohla stanoviť, v čom sa potrebuje zlepšiť. Znamená to nastaviť si dostatočnú mieru kritickosti voči vlastnej činnosti a dosiahnutým výsledkom organizácie. Samohodnotitelia preto okrem toho, že zdôrazňujú efektívne fungujúce zložky a procesy organizácie, poukazujú aj na možnosti zlepšenia a na konkrétne nedostatky v organizácii (oblasti na zlepšenie).

 

Vyhľadávanie