Terminologický slovník

Mäkké prvky manažérstva (mäkké TQM)

Mäkké TQM zahŕňa správanie ľudí, tzv. kultúru organizácie. Mäkké prvky predstavujú nehmotné a nehmatateľné akty, ku ktorým dochádza pri jednaní a správaní sa v organizácii. Zaraďujeme sem aj znalosti, poznatky, pracovné návyky a pod.

Manažérsky informačný systém (MIS)

Manažérskym informačným systémom označujeme interaktívny celok, ktorý je zložený z personálu, zariadenia a technológie. Všetky časti sú prepojené do jedného informačného toku a sú aplikované personálom informatiky pre plánovanie, riadenie, kontrolu a analýzu fungovania informačného systému. Medzi hlavné znaky MIS môžeme zaradiť spoľahlivosť, použiteľnosť, efektívnosť, udržateľnosť, prenositeľnosť. Je to výkonný nástroj určený predovšetkým vrcholovej úrovni riadenia organizácie na podporu strategického rozhodovania, ktorý pomáha vrcholovému manažmentu získať všetky informácie, ktoré potrebuje k efektívnemu a kompletnému rozhodovaniu. Slúži tiež na efektívne využitie vnútropodnikových informácií a rozširovanie prístupu k informáciám.

Manažérstvo ľudských zdrojov (Human resources management)

Je to spojenie, ktoré súhrnne označuje strategické riadenie, rozvoj a využívanie kompetencií, schopností a potenciálu zamestnancov ako najcennejšieho aktíva organizácie, a to takým spôsobom, aby boli neustále napĺňané ciele organizácie.

Manažérstvo procesov

Manažérstvo procesov zahŕňa:

• identifikáciu procesov vrátane určenia základných vzťahov medzi nimi,
• analýzu procesov a prevedenie prípadných zmien procesov,
• zabezpečenie stability procesov, 
• navodenie atmosféry trvalého zlepšovania procesov.

Manažérstvo talentov

Manažérstvo talentov znamená zhodnotenie a identifikáciu prirodzených schopností (zručností, vedomostí, skúseností) zamestnancov. Ak vezmeme do úvahy dynamický rozvoj podnikateľského prostredia, vývoj nových technológií, diverzifikáciu, modernizáciu či silnejúcu konkurenciu, podniky musia potenciál dostupných ľudských zdrojov odhadnúť v predstihu, aby si zvýšili šance na prijatie kvalitnejších zamestnancov, ktorí budú v budúcnosti schopní prijať vysokú zodpovednosť a zvládať aj tie najnáročnejšie pracovné úlohy. Manažment talentov sa zameriava na identifikáciu a rozvoj zamestnancov, schopných obsadiť kľúčové pozície a prijímať dôležité rozhodnutia.

Manažérstvo zmeny

Manažérstvo zmeny je komplexný vzdelávací proces, ktorý zabezpečuje lepšie prispôsobenie sa podniku novým technológiám, trhom a podnikateľským príležitostiam. Jednoducho povedané, je to systematický proces riadenia zmien v podniku. Ide o plánované úsilie vychádzajúce od vrcholového manažmentu podniku, smerujúce k zlepšeniu zdravia a efektivity podniku. Zahŕňa niekoľko krokov – diagnostiku (identifikáciu) problému, plánovanie stratégie zavedenia zmeny, vykonanie zmeny (často vyžaduje pomoc odborníkov, konzultantov a expertov, používa rôzne nástroje, ako je tréning citlivosti, riadenie podľa cieľov, zisťovanie spätnej väzby, atď.) a vyhodnotenie implementovanej zmeny.

Manažérstvo zmeny (Change Management)

Spôsob riadenia, ktorý zahŕňa nielen iniciáciu potrebných zmien, ale aj neustále podporovanie dynamiky zmien, ktoré sú výsledkom modernizačných a reformných programov v organizácii. Riadenie zmien je organizačný riadiaci proces, ktorý sa vyvinul v oblasti manažmentu v 60. rokoch 20. storočia, a ktorý sa sústredí na transformáciu zo súčasného stavu na želaný budúci stav a to vnímaním, komunikáciou, metodikou, ale aj organizáciou a vyhodnocovaním tohto prechodu v rámci organizácie, organizačných skupín, a tiež jednotlivcov, ktorých sa zmena týka.

Manažérstvo/Riadenie kvality

Manažérstvo kvality predstavuje činnosti pre usmerňovanie a riadenie organizácie s ohľadom na kvalitu. Riadenie kvality ako operatívne riadenie určitých aktivít, ktoré sa týkajú kvality.

Mentoring

Mentoring je forma vzdelávania, často používaná v pracovnom procese, pri adaptačnom vzdelávaní nového zamestnanca. Ide o proces, kedy mentor predáva mentorovanému (tzv. mentee) svoje skúsenosti a znalosti. Mentor vystupuje ako sprievodca v určitej odbornej oblasti a pomáha mentorovanému rýchlejšie zvládnuť problematiku a nájsť správny smer alebo riešenie.

Meranie a monitoring spokojnosti zákazníkov (model spokojnosti zákazníka)

Proces umožňujúci zisťovanie miery spokojnosti sa nazýva monitoring, resp. meranie miery spokojnosti zákazníka (vysoká miera spokojnosti = lojalita zákazníka). Existujú 3 prístupy k meraniu a monitorovaniu spokojnosti zákazníkov:

• prístup založený na systematickom hodnotení úrovne vnímania zákazníkov,
• prístup analyzujúci hodnotu pre zákazníka,
• prístup využívajúci informácie o meraní výkonnosti dodávateľa.

Model merania a monitorovania spokojnosti zákazníka zahŕňa nasledovné kroky:

1. definovanie zákazníkov,
2. definovanie znakov spokojnosti zákazníkov,
3. návrh a tvorba dotazníkov,
4. stanovenie veľkosti výberu (vzorkovanie),
5. výber vhodnej metódy zberu dát,
6. tvorba postupu pre vyhodnotenie dát, vrátane postupu kvantifikácie miery spokojnosti,
7. využívanie výsledkov merania spokojnosti ako vstupov pre procesy zlepšovania.

Metóda navrhovania pokusov (Design of Experiment)

Metóda navrhovania pokusov (experimentov) sa využíva ako nástroj zlepšovania výrobkov či technológií, keď presne nevieme, ktorý z činiteľov má vplyv na kvalitu výrobku či procesu. Metóda pozostáva z etáp: 

• analýza procesu,
• výber vhodného typu experimentu,
• skúška,
• analýza informácií získaných pokusom,
• vyvodenie záverov a ich využitie.

Metóda plánovania kvality

Medzi metódy plánovania kvality sa zaraďujú:

• metóda QFD,
• preskúmanie návrhov (Design Review),
• metóda FMEA, 
• plánovanie experimentov. 

Metodik modelu CAF

Koordinátor procesu samohodnotenia a procesu zlepšovania. Stojí na čele CAF tímu a vedie ho s cieľom úspešného zhodnotenia manažérstva organizácie, jej výsledkov a nastavenia a plnenia akčného plánu zlepšovania modelu CAF. Metodik by mal mať prehľad o fungovaní organizácie, základné alebo pokročilé znalosti o modeli CAF a výborné koordinačné a komunikačné zručnosti. Metodik môže a nemusí byť vlastníkom kritéria pri samohodnotení a tak isto môže a nemusí byť vlastníkom úlohy z akčného plánu zlepšovania.

Metódy merania znakov kvality

Existujú dve skupiny metód:

1. objektívne metódy:
   - využívajú meracie prístroje a stanovené meracie postupy. Miera účasti človeka je výrazne obmedzená. Meranie sa opakuje a výsledky sú štatisticky interpretované. Spoľahlivosť je ovplyvnená presnosťou meracieho prístroja, správnosťou zvolenej metódy a dodržaním postupov merania,
2. subjektívne metódy:
   - využívajú sa pre stanovenie hodnôt zmyslových schopností človeka, ktorý má spravidla k dispozícii príslušnú kvantifikačnú škálu (klasifikačnú, bodovú). 

Metrológia

Metrológia sa zaoberá jednotnosťou a presnosťou meradiel a spôsobu merania vo všetkých odboroch vedeckej, technickej a hospodárskej činnosti. 

Model CAF

Európsky uznávaný a používaný spoločný systém hodnotenia kvality špeciálne vytvorený pre podmienky a potreby verejného sektora. Je voľne dostupný, ľahko použiteľný a aplikovateľný pre akúkoľvek oganizáciu verejnej správy. Tento jednoduchý nástroj je založený na samohodnotení, kde organizácia hodnotí svoje silné a slabé stránky a definuje oblasti na zlepšovanie. Využíva holistický prístup, ktorý komplexne hodnotí fungovanie organizácie z viacerých uhlov pohľadu, pričom analyzuje výkonnosť organizácie. Model je založený na predpoklade, že vynikajúce výsledky, ktoré sa preukážu prostredníctvom výkonnosti organizácie sa dosahujú prostredníctvom stratégie vedenia a plánovania, motivovaných ľudí, dobre vyvinutých a udržiavaných partnerstiev, zdrojov a procesov. Spoločný systém hodnotenia kvality (v angl. Common Assessment Framework) je výsledkom spolupráce ministrov EÚ zodpovedných za verejnú správu. V máji 2000 bola predstavená pilotná verzia a v rokoch 2002, 2006, 2013 s 2020 boli spustené revidované verzie. V Európskom inštitúte verejnej správy (EIPA) v Maastrichte bolo na základe rozhodnutia generálnych riaditeľov v Maastrichte vytvorené Informačné centrum CAF Resource Centre, ktoré pracuje v úzkej spolupráci so sieťou národných korešpondentov modelu CAF.

Model procesných nákladov

Moderný perspektívny prístup, ktorý vychádza z potreby poznania toho, koľko stojí proces. Procesné náklady zahŕňajú celkové prostriedky potrebné na realizáciu určitého procesu. Podstata aplikácie modelu vychádza z procesného prístupu a postup pozostáva z nasledovných krokov:

1. definovanie procesu,
2. identifikácia výstupu a zákazníkov,
3. identifikácia vstupu a dodávateľov,
4. identifikácia zdrojov a regulátorov procesu,
5. popis činností v procese prostredníctvom vývojového diagramu,
6. identifikácia položiek nákladov na zhodu a nákladov na nezhodu v procese,
7. výpočet položiek nákladov na nezhodu v procese,
8. analýza príčin vzniku nákladov na nezhodu v procese,
9. analýza možností optimalizácie nákladov na zhodu v procese,
10. realizácia projektu zlepšenia výkonnosti procesu.

Model výnimočnosti EFQM

Model výnimočnosti je nástroj manažérstva kvality, ktorý je určený pre akúkoľvek organizáciu podnikateľského sektora alebo verejnej správy s cieľom neustáleho zlepšovania svojej činnosti. Spája v sebe súbor troch integrovaných prvkov, ktorých aplikácia v organizácii podporí nielen udržateľný úspech, ale aj možnosť porovnať sa s inými organizáciami a využiť tak zistené výsledky na rozvoj kultúry výnimočnosti.

Sú to nasledovné prvky:

• Základné princípy výnimočnosti – sú základnými princípmi, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie udržateľnej výnimočnosti, slúžiace tiež ako spoločný jazyk pre vedenie organizácie,
• Logika RADAR – nástroj manažmentu na kvalitatívne ohodnotenie dosahovanej úrovne kvality v organizácii, pomocou ktorého môže skúmať vlastnú výkonnosť,
• Model výnimočnosti EFQM – slúži na uvedenie princípov výnimočnosti a logiky RADAR do praxe, pričom pomáha manažérom pochopiť vzťahy príčin a následkov medzi tým, čo organizácia robí, a čo dosahuje.

Model zrelosti CMM

CMM (z angl. Capability Maturity Model) je model zrelosti/vyspelosti organizácie práce. Chápe sa ako hodnotenie úrovne zrelosti/vyspelosti manažovania procesov. Používa sa na zhodnotenie úrovne implementácie procesného manažérstva. Pôvodne bol vytvorený v SEI (Software Engineering Institute).